Vláda odsudzuje popieranie holokaustu

Verejné inštitúcie začali formulovať jasnejšie normatívne hranice voči popieraniu holokaustu a antisemitským nenávistným prejavom, čo odrážalo nielen tlak domácej občianskej spoločnosti, ale aj dynamiku európskej integrácie. Význam nespočíva ani tak v samotnom vyhlásení, ako skôr v inštitucionálnom signále: popieranie nie je len „názorom“, ale formou antisemitizmu a skresľovania histórie, ktoré poškodzuje demokratický diskurz. V tomto období došlo aj k širšiemu rozvoju politiky pamäti a mechanizmov zameraných na podporu vzdelávania a spomienkových aktivít, hoci ich uplatňovanie v praxi nebolo jednotné.