Revizionizmus ako kultúra tlače a politická komunikácia
Po roku 1989 nové vydavateľstvá a periodiká presadzovali revizionistické interpretácie slovenskej vojnovej histórie. Namiesto otvoreného popierania sa mnohé z nich uchyľovali k relativizácii – bagatelizovali zodpovednosť, vykresľovali páchateľov ako ochrancov, zvaľovali vinu na vonkajšie subjekty alebo prezentovali utrpenie Židov ako prehnané či politicky motivované. Táto publikačná sféra prispievala k širším nacionalistickým diskusiám o Jozefovi Tisovi, Slovenskom štáte a legitimite vojnového vládnutia. Formovala verejnú diskusiu normalizovaním „dvoch dejín“: jedných založených na vedeckom bádaní a dokumentácii a druhých zakorenených v ideologickej reinterpretácii. Na začiatku 21. storočia boli tieto trendy široko uznávané ako pretrvávajúca výzva pre verejnú pamäť a demokratickú kultúru.
Pamiatka na holokaust je v časti majoritnej spoločnosti trvale znevažovaná, relativizovaná, bagatelizovaná.“
Holocaust.cz
Slovensko a holokaust (ROS CHODEŠE, 2003)
ZDROJE
Slovak Academy of Sciences (SAV)
Institutional research base relevant to post-1989 antisemitism and memory politics
Ústav pamäti národa (UPN)
Institutional research and publications relevant to Slovak wartime history and its distortions