Kontroverzie
Opätovné pochovanie malo uctiť bývalého maďarského regenta (hlavu štátu) Miklósa Horthyho a splniť jeho posledné želanie – byť po skončení sovietskej okupácie uložený na večný odpočinok v rodnom Kenderesi. Pre niektorých to symbolizovalo oživenie nacionalistických nálad, pre iných pokus vyrovnať sa s minulosťou. Objavili sa však aj obavy, že Hortyho opätovné pochovanie môže byť vnímané ako pokus o rehabilitáciu jeho historického obrazu a zľahčovanie závažnosti antisemiutskej politiky jeho režimu.
Akt bol odsúdený na medzinárodnej úrovni, ako aj v Maďarsku, najmä medzi maďarskými Židmi. Zväz maďarských židovských obcí (Mazsihisz) usporiadal v predvečer opätovného pochovania Horthyho tichú spomienku, ktoré sa zúčastnili stovky ľudí vrátane tých, ktorí prežili holokaust.
„Dejiny nemožno zmeniť, ale umlčiavanie reality a oslavovanie masových vrahov je neprijateľné.“
Úryvok z vyhlásenia Židovskej obce v Maďarsku k 30. výročiu opätovného pochovania Horthyho
Ďalšie čítanie / zdroje
Horthy Miklós – A kormányzó és felelőssége 1920-1945
Ungváry Krisztián (2020). Budapest: Jaffa Kiadó
The Holocaust in Hungary. Seventy Years Later
Randolph L. Braham, Kovács András (eds.) (2016). Budapest: Central European University Press
A rendszerváltás nyomtatott sajtója és Horthy Miklós újratemetése (1989–1994)
Szőts, Zoltán Oszkár (2011). Múltunk – Politikatörténeti Folyóirat 56(2): 206-238