Pilotné deportácie a prvý pokus o masové presídlenie Židov v okupovanej Európe
Na jeseň 1939 už nacistická okupácia Československa viedla k rýchlemu zavedeniu protižidovských opatrení. Ostrava, významné priemyselné centrum moravsko-sliezskeho regiónu, bola domovom živej židovskej komunity, ktorú tvorilo približne 10 000 ľudí. Po nemeckej anexii Sudet čelili židovskí obyvatelia rastúcej marginalizácii a strate práv. V tomto období začal nacistický režim skúmať územné riešenia takzvanej „židovskej otázky” vrátane Plánu Nisko, iniciatívy presadzovanej Adolfom Eichmannom, ktorého cieľom bolo násilne presídliť Židov do odľahlej oblasti v juhovýchodnom Poľsku pri meste Nisko nad Sanom.
Dňa 18. októbra 1939 bolo približne 1 000 Židov z Ostravy zhromaždených a deportovaných vlakom do Niska. Deportácia bola súčasťou jedného z prvých pokusov vytvoriť v lublinskom okrese v nacistami okupovanom Poľsku tzv. židovský „rezervoár”, teda územie určené na sústredenie deportovaných Židov. Podmienky na mieste boli kruté a nepripravené; muži sa ocitli v nezastavanom priestore bez prístrešia, jedla či hygieny. Nedostatok infraštruktúry spolu s vystavením poveternostným podmienkam a chorobám viedol k početným úmrtiam.
Deportácia z Ostravy predstavovala významný precedens – bola prvou organizovanou masovou deportáciou Židov zo strednej Európy počas holokaustu. Preživší deportácie do Niska boli neskôr vystavení ďalším vlnám vysídlenia a mnohí napokon zahynuli v getách, táboroch nútených prác alebo vyhladzovacích centrách, ako bol Osvienčim. Deportácia zároveň patrila k prvým významným úlohám Adolfa Eichmanna, ktorý neskôr zohral ústrednú úlohu pri organizácii a vykonávaní tzv. konečného riešenia. Pre židovskú komunitu v Ostrave predstavovali udalosti októbra 1939 začiatok ničivej tragédie, ktorú prežil len málokto. Epizóda zostáva významným, hoci často prehliadaným momentom v celkovom kontexte holokaustu.
„Na druhý deň vlak zastavil a ľudia museli vystúpiť. Stáli na otvorenom priestranstve – nikde žiadna dedina, ubytovanie ani prístrešie. Až vtedy si uvedomili, že táto ničota je Nisko.”
Ruth Elias, Nádej mi pomohla prežiť