Pilotné deportácie a prvý pokus o masové presídlenie Židov v okupovanej Európe
Do jesene 1939 viedla nacistická okupácia Československa k rýchlemu zavedeniu protižidovských opatrení. Ostrava, významné priemyselné centrum v moravsko-sliezskom regióne, bola domovom živej židovskej komunity s približne 10 000 členmi. Po nemeckej anexii Sudet čelili židovskí obyvatelia čoraz väčšej marginalizácii a strate práv. V tomto období začal nacistický režim skúmať územné riešenia takzvanej „židovskej otázky“ vrátane plánu Nisko, iniciatívy presadzovanej Adolfom Eichmannom, ktorej cieľom bolo násilne presídliť Židov do odľahlej oblasti v juhovýchodnom Poľsku, pri meste Nisko nad Sanom.
Dňa 18. októbra 1939 bolo približne 1 000 Židov z Ostravy zhromaždených a vlakom deportovaných do Niska. Deportácia bola súčasťou skorého pokusu vytvoriť židovský „rezervoár“ v lublinskom dištrikte nacistami okupovaného Poľska. Podmienky na mieste boli tvrdé a nedostatočne pripravené; muži sa ocitli v nezastavanom priestore bez prístrešia, potravín či hygienického zázemia. Chýbajúca infraštruktúra spolu s vystavením nepriaznivým podmienkam a chorobám viedli k početným úmrtiam.
Deportácia z Ostravy predstavovala významný precedens – išlo o prvú organizovanú masovú deportáciu Židov zo strednej Európy počas holokaustu. Preživší deportácie do Niska boli neskôr vystavení ďalším vlnám presídľovania a mnohí napokon zahynuli v getách, táboroch nútenej práce alebo vyhladzovacích centrách, ako bol Auschwitz. Deportácia zároveň predstavovala ranú etapu v kariére Adolfa Eichmanna, ktorý neskôr zohral ústrednú úlohu pri realizácii konečného riešenia. Pre židovskú komunitu v Ostrave boli udalosti z októbra 1939 zničujúcim zlomom, z ktorého sa napokon vrátil len málokto. Táto epizóda zostáva významným, hoci často prehliadaným momentom v širších dejinách holokaustu.
„Na druhý deň vlak zastavil a ľudia museli vystúpiť. Stáli na otvorenom priestranstve — nikde ani náznak dediny, ubytovania či prístrešia. Až vtedy si uvedomili, že tou ničotou je Nisko.”
Ruth Elias, Hope helped me survive