Späť na zoznam
1943
Česko
Antisemitizmus

Terezín ako propagandistické geto

Okrem segregačnej funkcie zohrávalo terezínske geto aj úlohu pri zakrývaní a priamom popieraní genocídy Židov nacistickým režimom. Nacisti využili priestory Hlavnej pevnosti Terezín a najmä väzňov geta na jednu z najcynickejších dezinformačných kampaní druhej svetovej vojny.

Zdroj: The Theresienstadt Centre for Genocide Studies

popieranie a zakrývanie Genocídy

Hoci nacisti otvorene formulovali svoju antisemitskú ideológiu už od polovice 20. rokov, reálne masové vraždenie počas druhej svetovej vojny zámerne utajovali. Nacistická správa šírila predstavu, že Židia sú presídľovaní do východnej Európy na tzv. “prácu a produktívne využitie”, čo bola stratégia určená na uľahčenie deportácií a minimalizovanie odporu. Tento klam znamenal, že mnohé obete nepoznali svoj osud až do posledných okamihov vo vyhladzovacích táboroch, ako bol Auschwitz-Birkenau.

Od roku 1942 bol Terezín v nacistickom plánovaní prezentovaný ako takzvané tzv. „geto pre starých ľudí”, ktoré malo Židom údajne poskytovať pokojný život na dôchodku. V skutočnosti však boli životné podmienky katastrofálne –  preľudnenie, hlad a choroby si vyžiadali vysoký počet obetí. Po októbri 1942 podiel väzňov starších ako 65 rokov prudko klesol v dôsledku masových deportácií a úmrtí. Keď v roku 1943 vzrástol medzinárodný záujem o osud európskych Židov, nacisti premenili Terezín na ústredný propagandistický nástroj, určený na zakrytie reality genocídy.

Táto stratégia vyvrcholila rozsiahlou tzv. „skrášľovacou” kampaňou, ktorá predchádzala návšteve  delegácie Medzinárodného výboru Červeného kríža 23. júna 1944. Ulice boli vyzdobené, kultúrne a športové zariadenia zinscenované ako súčasť  propagandistickej kulisy, boli vytvorené fiktívne obchody, kaviarne, banka a miestna mena. Väzni boli dôkladne poučení, ako sa správať a čo hovoriť. Klam sa ukázal ako účinný: delegácia vo svojej záverečnej správe do značnej miery prijala nacistický naratív. V auguste a septembri 1944 túto ilúziu ešte posilnil nacistický propagandistický dokumentárny film o Terezíne, ktorý zobrazoval scény koncertov, detskej opery Brundibár a futbalových zápasov. Rovnaká logika pravdepodobne stála aj za zriadením tzv. terezínskeho “rodinného tábora” v Auschwitz-Birkenau, kde boli deportovaní niekoľko mesiacov dočasne udržiavaní pri živote, kým ich napokon zavraždili, čím sa vytváralo klamlivé zdanie dočasného humánneho zaobchádzania, hoci išlo o súčasť genocídneho systému.

Karel Hartmann, väzeň terezínskeho geta

autor básnickej zbierky Terezínska epopej, zavraždený v Osvienčime v októbri 1944

Skočiť na obdobie na časovej osi

1939 – 1945

Obdobie vojny a genocídy

167 incidentov

Preskúmajte obdobie

1945 – 1989

Obdobie totality

121 incidentov

Preskúmajte obdobie

1989 – 2004

Obdobie demokratizácie

140 incidentov

Preskúmajte obdobie

2004 – 2024

Európska únia

152 incidentov

Preskúmajte obdobie