Prvá viedenská arbitráž a odstúpenie južného Slovenska Maďarsku

Po prvej viedenskej arbitráži z 2. novembra 1938 získalo Maďarsko späť južné, prevažne Maďarmi osídlené oblasti Slovenska. Územná revízia bola vtedy ústredným prvkom maďarskej zahraničnej politiky a smerovala k navráteniu území stratených Trianonskou zmluvou po prvej svetovej vojne. Tieto zmeny hraníc však mali aj vážne sociálne dôsledky: politické zmeny drasticky zhoršili situáciu marginalizovaných skupín. V pripojených oblastiach žila významná maďarsky hovoriaca rómska komunita v počte asi 30 000–40 000 ľudí, z ktorých väčšina pracovala ako sezónni robotníci alebo hudobníci. Za Horthyho režimu tieto komunity čelili stále tvrdšej rasovej diskriminácii a nútenej práci a neskôr, v súlade s nacistickou politikou, začali ich deportácie do koncentračných táborov.