Sklamanie z etablovanej politiky a ekonomické ťažkosti prispeli k vzostupu Jobbiku v Maďarsku. Jeho nacionalistická ideológia a silná protirómska rétorika z neho rýchlo urobili hlavnú radikálnu silu, ktorá prehlbovala sociálne napätie a diskrimináciu.
Radikalizmus a protirómska rétorika
Vznik Jobbiku ako politickej strany v roku 2003 možno chápať ako formu politického „trúchlenia“ po porážke pravice v roku 2002, skutočný rozmach však strana získala v roku 2006, keď uniknutý prejav premiéra Ferenca Gyurcsánya vyvolal rozsiahle demonštrácia a nepokoje. Zakladatelia reagovali na vnímanú bezmocnosť etablovaných elít a hospodársku krízu tým, že svoju ideológiu vystavali na národnej suverenite a antiglobalizme a ako svoj cieľ deklarovalil „dokončenie zmeny režimu“.
Úspech hnutia bol založený aj na zámernom obviňovaní rómskej komunity a jej využívaní ako obetného baránka. Šírením pojmu „cigánska kriminalita“ strana ďalej posilňovala v spoločnosti existujúci naratív, ktorý spájal etnický pôvod s určitými trestnými činmi. Táto rétorika rezonovala najmä u ľudí, ktorí mali ekonomické problémy, a tým prehlbovala sociálne rozdelenie a marginalizáciu.
„Problémy krajiny – a Gyöngyösu – sú spôsobené tým, že určité skupiny alebo entity žijú na úkor poctivej väčšiny. Na prvom mieste je politika, po nej nasleduje medzinárodný kapitál a na treťom mieste je tá časť rómskej menšiny, ktorá má pocit, že sa na ňu vzťahujú iba zákony, ktoré jej prinášajúc výhody, a žiadne iné.“
.”
Gábor Vona
zakladateľ a bývalý líder strany Jobbik
Ďalšie čítanie / zdroje
A nemzeti radikalizmus – A jobboldali radikalizmus negyedik hulláma Magyarországon. In Zs. Boda & A. Körösényi (Eds.), Van irány? Trendek a magyar politikában (pp. 83–108)
Tóth, A., & Grajczjár, I. (2013). Budapest: Új Mandátum Könyvkiadó
Tudatos radikalizmus: A Jobbik útja a parlamentbe, 2003–2010. In: Bíró-Nagy, A. and Róna, D. (eds.) Nemzet és radikalizmus: Egy új pártcsalád felemelkedése Európában
Bíró-Nagy, A., & Róna, D. (2011). Budapest: L’Harmattan Kiadó, pp. 219–253