Štátom riadené prenasledovanie a mobilizácia
V auguste 1944 ministerstvo obrany oficiálne nariadilo zriadenie špeciálnych „cigánskych“ pracovných práporov. Podľa nariadenia malo byť mobilizovaných 10 000 až 12 000 osôb označených za „tulákov“, v skutočnosti bola mobilizovaná iba malá časť z nich. Jednou z anomálií nariadenia bolo, že právne nedefinovalo pojem „tulácki cigáni“, čo umožnilo žandárstvu konať svojvoľne: aj usadení námezdní pracovníci bez písomných pracovných zmlúv boli často označení za „práci sa brániaci“ a odvlečení.
Odvedení Rómovia pracovali vo vlastnom civilnom oblečení, označení páskami s národnou trikolórou na rukávoch. Hoci niektoré župy už začali z vlastnej právomoci nútiť celé rodiny do práce, nakoniec vzniklo len niekoľko oficiálnych štátnych jednotiek. Ide o najmenej zdokumentovanú kapitolu dejín rómskej komunity v Maďarsku; posledné oficiálne záznamy tieto jednotky zmieňujú v marci 1945.
„Horthyho éra sa vyznačovala predovšetkým problémovo orientovanými prístupmi a nepriateľskými textami plnými predsudkov. Základným predpokladom bolo, že rómska populácia je parazitická, škodlivá, náchylná ku kriminalite a v každom ohľade predstavuje ujmu pre spoločnosť. Za ‚pracujúcich Cigánov‘ boli považovaní iba hudobníci.“
Attila Jakab, historik
Ďalšie čítanie / Zdroje
Lágerek népe – névtelen romák holokausztja
Márfi Attila (szerk.) (2014). Pécs: Pécs M. J. Város Önkormányzata, Janus Pannonius Múzeum.
Cigány katonai munkaszázadok Magyarországon 1944–1945-ben
Karsai László (1991). Hadtörténelmi Közlemények, 104. évf. 2. sz. 157–166. O.
Tények, adatok a cigányok háborús üldöztetésének (1939–1945) tanintézeti feldolgozásához
Szita Szabolcs (szerk.) (2000). Budapest: k. n.
A munkaszolgálat Magyarországon, 1939–1945
Szita Szabolcs (2004). Hadtörténelmi Közlemények, 117. évf. 3. sz. 817–858. O.