Kolektívny trest ako forma verejnej odvety
V noci z 26. na 27. júna 1991 vypukli v Mławi nepokoje namierené proti miestnej rómskej komunite. Bezprostrednou príčinou bola dopravná nehoda spôsobená sedemnásťročným rómskym chlapcom, ktorý po smrteľnom zranení chodca ušiel z miesta. Hoci ho rodina vydala polícii, fámy a hnev sa rýchlo šírili. Vznikali davy s počtom až dvesto ľudí a začali ničiť rómske domy, rozbíjať okná, rabovať a podpaľovať majetok.
Úplne bolo zničených sedemnásť domov a niekoľko ďalších bolo vážne poškodených. Násilie, ktoré trvalo dva dni, si vyžidadalo desiatky zranených a prinútilo mnoho rómskych rodín utiecť zo svojich domovov. Pogrom odhalil hlboké spoločenské napätie a pretrvávanie protirómskych stereotypov, ktoré spôsobili, že tragická nehoda spôsobila zámienku pre kolektívnu odplatu.
„Bolo mi zle, keď som tie domy videl, a videl som ich všetky. Bola to apokalypsa. Kovové rúry hrubé ako ľuddská ruka boli takmer zauzlené, kovové zábradlia ohnuté ako cestoviny, okná vytrhnuté aj s rámami, vane vytrhnuté zo stien… také ničenie vyžaduje určitý počet ľudí a metodickú, koordinovanú akciu. Táto úroveň deštrukcie bola úplne nad fyzické možnosti malej skupiny, ktorá bola neskôr odsúdená.“
Adam Chmieliński, primátor Mławy