Od nútených prác po deportačné centrum
Tábor v Seredi zriadil Slovenský štát ako súčasť svojho protižidovského systému na základe Židovských kódexov, pričom spočiatku slúžil na zadržiavanie židovských mužov na nútené práce v drsných podmienkach pod štátnou správou. Jeho funkcia sa rozšírila, keď sa v roku 1942 a opäť po roku 1944 stal kľúčovým zberným a tranzitným miestom pre deportácie, pričom slovenskí správcovia úzko spolupracovali s nemeckými jednotkami SS pri organizovaní registrácie, zadržiavania a transportov do Osvienčimu a iných táborov. Tábor demonštruje, ako prenasledovanie na Slovensku postupovalo v jednotlivých fázach – od vylúčenia cez vykorisťovanie až po deportáciu a smrť – a ukazuje, že holokaust tam bol umožnený a realizovaný prostredníctvom slovenských štátnych štruktúr, a nie iba v dôsledku vonkajšieho nemeckého tlaku.
„Len v tábore v Seredi prešlo približne 16 000 ľudí, z ktorých väčšina zahynula počas holokaustu.“
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Múzeum holokaustu v Seredi