Štátom riadená kampaň, ktorá donútila poľských Židov k odchodu do exilu
Dňa 19. marca 1968 predniesol Władysław Gomułka, prvý tajomník Ústredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany pred straníckymi aktivistami vo varšavskej Kongresovej sále dvojhodinový prejav. V celoštátnom rozhlasoom a televíznom vysielaní obvinil „sionistov“ a intelektuálov z nelojality voči poľskému štátu. V období študentských protestov a politických nepokojov tak jeho prejav znamenal verejný začiatok antisemitskej čistky, ktorá zmenila poľskú spoločnosť.
Od politickej represie k národnému vylúčeniu
Kampaň v roku 1968 vznikla po šesťdennej vojne, keď Poľsko prerušilo diplomatické styky s Izraelom. Režim využil geopolitickú situáciu a stotožnil Židov so sympatizantmi sionizmu a nepriateľmi socializmu. Gomułkov prejav tento naratív sformuloval: „Sú v Poľsku židovskí nacionalisti, stúpenci sionistickej ideológie? Iste áno,“ vyhlásil za potlesku. Spájal antisemitské narážky s odsudzovaním intelektuálov a študentov – menoval konkrétne osoby ako Kazimierz Dejmek, Stefan Kisielewski, Paweł Jasienica a Antoni Słonimski – ako údajných podnecovateľov nepokojov.
Táto rétorika rozpútala štátom podporovaný hon na čarodejnice. Tisíce občanov židovského pôvodu bolo prepustených z univerzít, armády a štátnych inštitúcií. Pod tlakom bolo donútených emigrovať 13 000 až 20 000 ľudí, ktorí prišli o prácu, domovy a občianstvo. Mnohí odchádzali z Poľska s jednosmernými cestovnými dokladmi a boli nútení za sebou zanechať rodinné hroby a osobný majetok. Marcová kampaň, organizovaná pod zámienkou „antisionismu“, sa stala jednou z najtemnejších epizód komunistickej éry a prerušila stáročnú prítomnosť Židov v Poľsku.
„Odišel som z Poľska, pretože to bola jediná krajina, v ktorej som nemohol byť Poliakom.“
Neznámy emigrant citovaný v Múzeu POLIN, 2018