Centrum komunitného organizovania (CKO) ponúka komunitný pohľad na rómsku históriu, miestnu pamäť a anticiganizmus na Slovensku. Svojou prácou zdôrazňuje dôležitosť dokumentovania prehliadaných príbehov, uznávania žitých skúseností a porozumenia tomu, ako historické vylúčenie naďalej formuje súčasnú diskrimináciu.

Súčasný protirómsky rasizmus na Slovensku sa prejavuje nielen prostredníctvom izolovaných aktov násilia, ale aj prostredníctvom systémového vylúčenia v oblasti vzdelávania, policajnej činnosti, bývania a verejnej politiky. Napriek právnej ochrane a politickým rámcom pretrvávajú štrukturálne nerovnosti, najmä v segregovanom školstve, obmedzenom prístupe k spravodlivosti a diskriminačných postupoch vo verejnej správe. Európske a medzinárodné orgány opakovane poukazujú na tieto problémy a konštatujú, že značná časť rómskych žiakov je vzdelávaná v segregovanom prostredí a že inštitucionálne reakcie na diskrimináciu a násilie zostávajú nejednotné. Prípady ako policajné zásahy v rómskych komunitách, uplatňovanie núdzových opatrení počas pandémie COVID-19 a priestorová segregácia prostredníctvom miestnej infraštruktúry odrážajú, ako môže byť protirómsky rasizmus zakorenený v postupoch verejnej správy, čím posilňuje stigmatizáciu a vylúčenie namiesto toho, aby podporoval inklúziu.

KONTROLA, VYLÚČENIE A POVOJNOVÁ ASIMILÁCIA

Počas vojnového Slovenského štátu (1939 – 1945), spojeného s nacistickým Nemeckom, boli rómske komunity vystavené eskalujúcim systémom kontroly, vrátane obmedzení pohybu, núteného usadzovania sa v segregovaných oblastiach a prideľovania do pracovných jednotiek. Zatiaľ čo sa prenasledovanie spočiatku sústreďovalo na policajné kontroly a nútené práce, násilie sa výrazne zintenzívnilo po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944 jednotkami typu „ “, keď jednotky ako pohotovostné divízie Hlinkovej gardy a nemecké Einsatzkommandos vykonávali masové popravy civilistov, vrátane Rómov, v lokalitách ako Kremnička a Nemecká. Ďalšie vraždy, represálie a prevádzka zadržiavacích a pracovných táborov – ako napríklad v Dubnici nad Váhom – boli súčasťou širšieho vzorca prenasledovania, ktorý zanechal v slovenskej spoločnosti hlboké, ale nedostatočne uznávané jazvy.

Po roku 1945 otvorené prenasledovanie ustúpilo štátom riadenej asimilácii a systémovej marginalizácii. Komunistické orgány zaviedli opatrenia, ako napríklad zákon z roku 1958 o trvalom usídlení kočovných osôb, ktorý v podstate zakázal kočovný spôsob života a zameral sa na rómske komunity prostredníctvom núteného usídľovania, registrácie a obmedzenia pohybu. Asimilačné prístupy vykresľovali Rómov ako „sociálny problém“, pričom kombinovali sociálne inžinierstvo s dohľadom, rozptýlením do segregovaných obydlí a koncentráciou v nízkoplatových zamestnaniach, zatiaľ čo štátne naratívy posilňovali anticigánske stereotypy. Postupy, ako napríklad nútená alebo vynútená sterilizácia rómskych žien – zdokumentované od konca 60. rokov do začiatku 21. storočia a neskôr riešené v prípadoch, ako napríklad V.C. proti Slovensku – ilustrujú hĺbku inštitucionálnej kontroly a pretrvávanie ujmy, často bez primeranej nápravy.

DEMOKRATICKÁ TRANSFORMÁCIA A ŠTRUKTURÁLNA NEROVNOSŤ

Po demokratickej transformácii po roku 1989 čelili rómske komunity kombinácii obnovenej nepriateľskosti a prehlbujúceho sa sociálno-ekonomického vylúčenia, keďže ekonomická reštrukturalizácia neprimerane zasiahla už aj tak marginalizované osady. Segregácia v školách zostala v praxi rozšírená, zatiaľ čo verejná diskusia často rámcovala protirómovú mobilizáciu v termínoch „bezpečnosti“ a „verejného poriadku“. Násilné incidenty – vrátane útokov skupín skinheadov v 90. rokoch a neskorších prípadov, ako bola streľba v Hurbanove v roku 2012 – zdôraznili pretrvávajúce riziká rasovo motivovaného násilia a vyvolali obavy o uznávanie a stíhanie zločinov z nenávisti.

Zároveň pretrváva štrukturálny protirómsky rasizmus v oblasti správy vecí verejných, policajnej činnosti a sociálnej politiky. Prípady, ako napríklad policajná razia v Moldave nad Bodvou v roku 2013, praktiky mestských samospráv zamerané na vylúčenie, segregačné múry a militarizované opatrenia v oblasti verejného zdravia, posilnili vzorce priestorového a sociálneho oddelenia. Medzinárodné orgány, vrátane Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) a európskych inštitúcií, opakovane kritizovali nedostatky v boji proti diskriminácii, najmä v oblasti vzdelávania a prístupu k spravodlivosti. Hoci Slovensko prijalo strategické rámce pre inklúziu Rómov, vrátane Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do Roku 2030, ich implementácia zostáva nerovnomerná. Neustále úsilie občianskej spoločnosti, aktivistov a lokálnych iniciatív svedčí o potenciáli pokroku, avšak pretrvávajúca chudoba, segregácia a predsudky zdôrazňujú potrebu čeliť protirómskemu rasizmu ako trvalému štrukturálnemu fenoménu spájajúcemu historické prenasledovanie so súčasnou nerovnosťou.

DEZINFORMÁCIE A MISINFORMÁCIE

„Rómovia sú zo svojej podstaty alebo biologicky predurčení ku kriminalite.“

Rasovo podmienený naratív, ktorý prezentuje javy spojené s chudobou (drobnú kriminalitu, neformálnu prácu) ako „dôkaz“ vrodeného sklonu ku kriminalite. Dezinformácie sa šíria prostredníctvom virálnych príspevkov o miestnych „incidentoch“, selektívne vybraných záberov z bezpečnostných kamier a senzačných titulkov, ktoré označujú Rómov za páchateľov aj v prípadoch, keď totožnosť podozrivých nie je známa. Manipulácia spočíva v zavádzajúcej práci so štatistikami a faktami: v zovšeobecňovaní jednotlivých prípadov, ignorovaní štrukturálnych príčin a používaní kódovaných výrazov, ako napríklad „neprispôsobiví“, s cieľom normalizovať kolektívne pripisovanie viny.

„Rómovia nepracujú alebo si dobrovoľne volia závislosť od sociálnych dávok.“

Tento naratív vykresľuje sociálne vylúčenie ako osobné zlyhanie, a nie ako dôsledok diskriminácie. Misinformácie sa šíria prostredníctvom obsahu vyvolávajúceho rozhorčenie daňových poplatníkov, účelovo vybraných prípadov poberania sociálnych dávok a politických tvrdení, ktoré opomínajú prekážky na trhu práce, segregáciu a diskrimináciu zo strany zamestnávateľov. Dezinformačné účty podnecujú hnev používaním zavádzajúcich porovnaní („dostávajú viac ako dôchodcovia“), často založených na vymyslených údajoch

alebo snímkach pravidiel poskytovania sociálnych dávok vytrhnutých z kontextu – čím z komplexnej sociálnej politiky vytvárajú morálne obvinenie.

„Rómovia unášajú deti.“

Ide o pretrvávajúcu fámu s koreňmi siahajúcimi niekoľko storočí do minulosti, ktorá sa opakovane objavuje v obdobiach lokálneho napätia a rýchlo sa šíri prostredníctvom komunitných skupín na Facebooku či hlasových správ na WhatsAppe. Je typickým príkladom dezinformácie založenej na vyvolávaní morálnej paniky: využíva anonymné tvrdenia, naliehavé výzvy typu „zdieľajte, aby ste ochránili deti“ a opakovane šírené „varovania“ pochádzajúce z iných miest či krajín. Mechanizmus šírenia spočíva v ľahkej prenositeľnosti naratívu – jeden vymyslený príbeh sa stáva šablónou, ktorá sa opätovne zverejňuje iba so zmeneným názvom miesta,

čím podnecuje hrozby samozvaného násilia a kolektívne trestanie.

„Segregácia je prirodzená a je v ich vlastnom záujme.“

Tento naratív vykresľuje diskriminačnú segregáciu v školstve a bývaní ako kultúrnu preferenciu alebo „pragmatické“ riešenie. Šíri sa prostredníctvom zdanlivo oficiálneho jazyka – napríklad „voľba rodičov“, „špeciálne potreby“ či „oddelené triedy, ktoré im pomôžu dobehnúť učivo“ –, ktorý zastiera nerovný prístup k zdrojom a zaujaté hodnotenie. Dezinformácia tu funguje prostredníctvom eufemizmov: z vysvetlenia odstraňuje etnický pôvod, hoci ten zostáva základným princípom rozdeľovania, čím segregáciu vykresľuje ako neutrálnu a nevyhnutnú.

„Rómovia sú cudzinci, ktorí sa odmietajú integrovať, a preto musia byť vylúčení zo spoločnosti.“

Historický dezinformačný rámec, ktorý vykresľuje Rómov ako trvalo cudzorodú, kočovnú skupinu nezlučiteľnú s „normálnou spoločnosťou“. Šíri sa prostredníctvom zjednodušujúcich príspevkov o histórii, rétoriky stavajúcej „tradíciu“ proti „civilizácii“ a príbehov o kriminalite vytrhnutých z kontextu. Dezinformačný postup spočíva v ignorovaní rozmanitosti rómskych komunít a vo vykresľovaní nútenej asimilácie – napríklad núteného usadzovania a

sledovania – ako dobre mienenej modernizácie, pričom vina za spôsobenú ujmu sa prenáša na samotnú skupinu, ktorá jej bola vystavená.

„Rómovia majú osobitné privilégiá a ochranu, ktoré ‚bežní ľudia‘ nemajú.“

Tento naratív založený na pocite krivdy tvrdí, že pri presadzovaní opatrení proti diskriminácii dochádza k „obrátenej diskriminácii“. Medzi dezinformačné taktiky patrí skresľovanie zákonov o rovnakom zaobchádzaní, zveličovanie výšky finančných prostriedkov a vykresľovanie cielených inkluzívnych programov ako odmien za zlé správanie. Mimoriadne dobre sa šíri počas volieb prostredníctvom krátkych videí, poburujúcich popisov a vymyslených údajov o verejných výdavkoch.

Výsledkom je oslabovanie verejných politík prostredníctvom vyvolávania nevôle, pričom opatrenia na podporu rovnosti sú vykresľované ako forma korupcie.

„Rómske osady sú zónami kriminality, čo ospravedlňuje kolektívne trestanie.“

Tento naratív vykresľuje celé štvrte či komunity ako nelegitímne a ich obyvateľov ako spoluvinníkov. Šíri sa prostredníctvom miestneho spravodajstva založeného na vyvolávaní strachu, dramatických fotografií „pred a po“ a výziev na policajné razie či vysťahovanie ako riešenie problému. Medzi dezinformačné postupy patrí vynechávanie kľúčového kontextu – núteného presídľovania, diskriminácie na trhu s bývaním či zanedbávania zo strany samospráv – a zdôrazňovanie problémov a neporiadku pri súčasnom ignorovaní pozitívnych miestnych iniciatív.

Tento naratív legitimizuje neprimerané policajné zásahy, nútené vysídľovanie a odopieranie služieb.

„Rómovia sú špinaví a šíria choroby.“

Dehumanizujúci stereotyp, ktorý sa opakovane objavuje počas zdravotných kríz a pri miestnych sporoch týkajúcich sa bývania. Dezinformácie sa šíria prostredníctvom fotografií vytrhnutých z kontextu, zosmiešňujúcich videí a tvrdení o „ohrození verejného zdravia“, ktoré ignorujú reálne podmienky infraštruktúry – preľudnenosť, nedostatočný prístup k základným sieťam a službám či nedostatočné investície zo strany samospráv. Manipulácia spočíva v morálnom prevrátení príčin a následkov: štrukturálne znevýhodnenie sa prezentuje ako dôkaz vrodenej menejcennosti, ktorý sa následne využíva na ospravedlňovanie ďalšieho vylučovania a odopierania služieb.

OBJAVTE HISTÓRIU PROTIRÓMSKEHO RASIZMU NA SLOVENSKU

2004 – 2024

VSTUP DO EÚ A ČLENSTVO

V rokoch 2005 – 2024 bol na Slovensku protirómsky rasizmus naďalej viditeľný v oblasti verejnej správy, policajnej činnosti, bývania a verejnej diskusie, a to napriek vstupu do EÚ a opakovanému medzinárodnému dohľadu. Hoci boli pod vonkajším tlakom prijaté národné stratégie na začlenenie Rómov, ich implementácia zostala obmedzená a miestne orgány boli naďalej spájané so segregáciou prostredníctvom bytovej politiky, vysťahovaní a priestorových bariér, ako sú napríklad izolačné múry. Policajné násilie – najmä razie v Moldave nad Bodvou v roku 2013 – a rutinná kriminalizácia rómskych komunít vyvolali vážne obavy z inštitucionálneho rasizmu, ktorými sa neskôr zaoberali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v e a zistenia monitorovacích orgánov OSN.

Od polovice 2010. rokov sa v politickom diskurze čoraz viac presadzovala protirómska rétorika a otázky súvisiace s protirómskym rasizmom. Volebný vzostup krajne pravicových aktérov prispel k širšiemu šíreniu otvorene dehumanizujúcej rétoriky, vrátane návrhov na pracovné tábory a kolektívne tresty. Počas pandémie COVID-19 boli rómske osady vystavené militarizovaným karanténam a rasistickému mediálnemu pokrytiu, ktoré Rómov často vykresľovalo ako biologickú a sociálnu hrozbu. Segregácia vo vzdelávaní a bývaní zostala rozšírená aj v 20. rokoch 21. storočia, zatiaľ čo online priestory zosilňovali dezinformácie a nenávisť v dôsledku obmedzenej regulácie. Zároveň rómski aktivisti a iniciatívy občianskej spoločnosti čoraz viac bojovali proti vylúčeniu prostredníctvom mobilizácie na lokálnej úrovni, súdnych sporov a medzinárodnej advokácie, čím poukazovali na priepasť medzi formálnou rovnosťou a skutočnou skúsenosťou mnohých Rómov v súčasnom Slovensku.

1989 – 2004

DEMOKRATIZÁCIA A PRECHOD

Po zrútení štátneho socializmu sa na Slovensku zintenzívnil protirómsky rasizmus v kontexte ekonomickej reštrukturalizácie, budovania národnej identity a slabých záruk ochrany menšín. Rómske komunity boli neprimerane postihnuté nezamestnanosťou, neistotou bývania a odňatím sociálnych záruk, zatiaľ čo politický diskurz čoraz viac vykresľoval Rómov ako zneužívateľov sociálnych dávok, bezpečnostné hrozby alebo prekážky národnej súdržnosti. Školská segregácia sa rýchlo rozšírila, pričom rómske deti boli systematicky umiestňované do špeciálneho vzdelávania, čím sa pod rúškom neutrality a hodnotenia inštitucionalizovalo dlhodobé vylúčenie.

Počas 90. rokov 20. storočia policajné násilie, nútené vysťahovania a rasovo motivované útoky zo strany vznikajúcich skinheadských a neonacistických skupín vyvolali všeobecnú neistotu. Orgány často zlyhali pri klasifikácii násilia ako rasovo motivovaného, čím posilnili beztrestnosť. Zároveň svedectvá rómskych žien o nútenej sterilizácii vyvolali vážne obavy o donucovacie reprodukčné praktiky vo verejných inštitúciách, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie. Hoci sa občianske iniciatívy Rómov a kultúrna mobilizácia stali viditeľnejšími v období pred vstupom do EÚ, protirómsky rasizmus zostal viditeľný v každodennom riadení a postojoch verejnosti, čo naznačuje, že demokratická transformácia úplne neodstránila skoršie formy rasovo podmieneného vylúčenia.

1945 – 1989

AUTORITARIZMUS A DOHLAD

V socialistickom Československu bol protirómsky rasizmus na Slovensku inštitucionalizovaný prostredníctvom asimilačnej ideológie, sledovania a donucovacieho sociálneho inžinierstva. Rómom bolo odoprené uznanie ako národnej menšine a namiesto toho boli označení za „sociálne zaostalú vrstvu“, čo ospravedlňovalo politiku, ktorá kriminalizovala kočovníctvo, rozbíjala kultúrny život a vynucovala nútené usadzovanie a prácu. Štátne sledovanie zaobchádzalo s rómskymi komunitami ako s bezpečnostnými rizikami, zatiaľ čo mediálne stereotypy ich vykresľovali ako lenivé, kriminálne alebo odporujúce pokroku.

Politika v oblasti vzdelávania a bývania upevňovala segregáciu, pričom rómske deti boli vo veľkej väčšine umiestňované do špeciálnych škôl a rodiny presídľované do okrajových osád bez infraštruktúry. Diskriminácia v zamestnaní obmedzovala rómskych pracovníkov na najneistejšie pracovné miesta, zatiaľ čo kultúrne vyjadrovanie bolo povolené len v prísne kontrolovaných, depolitizovaných formách. Násilná sterilizácia rómskych žien a systematické umlčovanie rómskych intelektuálov odhalili rasovú logiku, na ktorej stála socialistická vláda. Koncom 80. rokov sa protirómsky rasizmus stal štrukturálnou súčasťou štátnej praxe a spoločenského života, čím položil základy pre násilie a vylúčenie v prechodnom období.

1939 – 1945

VOJNA A GENOCÍDA

Počas vojnového Slovenského štátu sa protirómsky rasizmus vyvinul z dlhodobých predsudkov do systematického rasového prenasledovania zakotveného v zákonoch, správe a každodennom riadení. Pod vplyvom nacistickej ideológie zaviedli slovenské orgány opatrenia obmedzujúce pohyb, zamestnanosť, vzdelávanie a prístup Rómov do verejného priestoru, pričom vynucovali povinnú registráciu, rasovú klasifikáciu a viditeľnú identifikáciu. Rómske komunity boli uväznené v segregovaných osadách, vylúčené z hospodárskeho života a podrobené núteným prácam v táboroch, ako napríklad v Dubnici nad Váhom, čím sa administratívna kontrola spojila s fyzickým nátlakom a vykorisťovaním.

Od roku 1942 sa prenasledovanie stupňovalo do priameho násilia a masových represií. Rómovia boli vyháňaní z miest, stali sa terčom protipartizánskych operácií a boli vystavení popravám, deportáciám a zničeniu celých komunít, najmä po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944. Masové vraždy na miestach ako Kremnička a Dubnica nad Váhom, spolu s deportáciami do Osvienčimu-Birkenau a iných táborov, boli súčasťou širšieho Porajmosu. Hoci bolo prenasledovanie Rómov menej systematicky byrokratizované ako genocída Židov, malo za následok rozsiahle ničenie a straty a zanechalo hlboké, ale dlho marginalizované jazvy v povojnovej slovenskej spoločnosti.

Photo: Archiwum Dokumentacji Mechanicznej, Source Record ID II 6191, Source: United States Holocaust Memorial Museum. Public domain.

Preskúmajte celú históriu

Spoznajte bližšie kľúčové momenty, ktoré formovali antisemitizmus a rasizmus voči Rómom na Slovensku.

Zobraziť časovú os Slovenska

Preskúmajte inú krajinu