Teror Strany šípových krížov
Teror prudko zosilnel od konca novembra 1944, v posledných týždňoch vlády Strany šípových krížov. Prvé obete boli popravené počas niekoľkých hodín po prevrate, keď sa Strana šípových krížov dostala k moci (15. októbra 1944). Maďarkí Židia mučení v sídlach Strany šípových krížov, okrádaní a odvádzaní z chránených budov alebo z ulíc boli odvádzaní k brehom Dunaja. Tam boli vyzliekaní, týraní a strieľaní, ich tela odnášal prúd. Rieka slúžila ako praktický masový hrob pre odhadovaných 10 000 až 15 000 zavraždených Židov.
Keď si Szálasiho režim uvedomil, že neutrálne štáty neuznajú jeho autoritu, diplomatická ochrana poskytovaná ich misiami sa postupne oslabovala. Tesne pred Vianocami vláda Šípových krížov ušla z Budapešti, ktorá sa neskôr ocitla v obliehaní sovietskych a rumunských vojsk. V ich neprítomnosti bol osud desaťtisícov Židov ponechaný miestnym vodcom Šípových krížov a veliteľom milícií až do konca obliehania Budapešti vo februári 1945.
„Vtedy Dunaj nebol modrý Dunaj, ani hnedý Dunaj: bol to červený Dunaj, červený od krvi Židov.“
Preživší obdobia teroru šípových krížov
Ďalšie čítanie / Zdroje
Budapest 1945
Tamási Miklós–Ungváry Krisztián (1945). Budapest: Corvina
A Horthy-rendszer és antiszemitizmusának mérlege. Diszkrimináció és társadalompolitika Magyarországon, 1919–1944
Ungváry Krisztián (2016), Budapest: Jelenkor
Csillaggal nem jó járni most. Kis Pál budapesti fényképész naplója (1944. október-december)
Kis Pál (2016). Budapest: Magvető