Rómovia ako „nespoľahlivé prvky“
Po nemeckej okupácii Slovenska v nadväznosti na Slovenské národné povstanie v roku 1944 čelili rómske komunity zintenzívnenému prenasledovaniu. V regióne Dubnica nad Váhom boli rómski muži a ženy zadržaní na základe obvinení z „nespoľahlivosti“, „tuláctva“ alebo údajných partizánskych väzieb. Boli poslaní do miestneho pracovného tábora, zriadeného pod Ministerstvom národnej obrany a neskôr spravovaného jednotkami SS. Podmienky boli kruté: preplnené baraky, nedostatok jedla a zlé hygienické podmienky podporovali šírenie chorôb, vrátane epidémie tyfu v tábore. Uprostred tejto krízy jednotky SS a členovia Hlinkovej gardy vykonávali hromadné popravy, pričom svedkovia spomínajú, že obete boli nútené vykopávať jamy, než boli zastrelené. Masaker je príkladom širšej genocídnej politiky proti Rómom, ktorí boli v rámci akcie „ “ systematicky terčom ako rasová skupina v celej nacistami ovládanej Európe.
„Počas masovej popravy bolo priamo zastrelených osemnásť Rómov. Ďalších zbili a spolu so zastrelenými ich v jame zasypali nánosmi hliny, kde sa udusili.“
Ústav pamäti národa (ÚPN)
23. február 1945 – Vraždy Rómov v Dubnici nad Váhom
Further Reading / Sources
Ústav pamäti národa – 23. február 1945 – Vraždy Rómov v Dubnici nad Váhom
Main narrative and figures, including the quoted passage
Romaholocaust.sk – Zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom
Slovak version with additional detail on camp history
Roma and Sinti Genocide website – entry “DUBNICA NAD VÁHOM (SK)”
Short international summary of the camp and massacre