Práca ako trest, tábory ako kontrola
Slovenský štát ukladal Rómom nútenú prácu ako súčasť rasovej a sociálnej politiky zameranej na kontrolu, segregáciu a represiu. Rómovia, označovaní za „lenivých“ alebo „asociálnych“, boli umiestnení do špeciálnych režimov, ktoré umožňovali zadržiavanie v pracovných jednotkách a táboroch spravovaných štátnymi a miestnymi orgánmi. Miesta ako Dubnica nad Váhom a Ústie nad Oravou fungovali mimo rámca zákonných záruk, kde zadržaní znášali vyčerpávajúcu prácu, brutálny dohľad a nedostatočné stravovanie, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť. Rodiny boli rozdelené a deti boli internované spolu s dospelými, kde čelili chorobám a zneužívaniu. Tento systém odzrkadľoval rasistický model správy, ktorý považoval existenciu Rómov za problém, ktorý treba riešiť prostredníctvom nátlaku. Nútené práce a táborové štruktúry fungovali popri antisemitskej politike, čo ukazuje, ako slovenský štát používal prepojené mechanizmy prenasledovania menšín.
„V roku 1942 boli zriadené stály pracovné oddiely pre Cigánov a asociálnych ľudí … Pracovné tábory sa v rokoch 1942-1944 stali hlavným nástrojom prenasledovania v rámci protiromskej politiky.“
ROMSKÝ HOLOCAUST
Ústav pamäti národa (UPN)
Further Reading / Sources
Ústav pamäti národa – THE ROMANI HOLOCAUST
Brochure; main source on labour crews and camps 1942–1944
Roma and Sinti Genocide website – entry “DUBNICA NAD VÁHOM (SK)
Brief on Roma slave labour 1942–1944 and later transfer to detention camp
USHMM – Genocide of European Roma (Gypsies), 1939–1945
For general context on Roma forced labour and camps