Transporty z Terezína na východ

Deportácia Židov z Terezína do táborov smrti

Terezín mal od začiatku tranzitnú funkciu — bol zberným táborom, z ktorého boli väzni deportovaní do get a vyhladzovacích táborov na východe. Prvý takýto transport bol v gete verejne oznámený 5. januára 1942, išlo o transport do Rigy v dnešnom Lotyšsku. Prvá tisícka Židov z Terezína bola do Rigy deportovaná 9. januára. V roku 1942 smerovali transporty najmä do Lublina, Izbice, Zamośću a do táborov smrti v Malom Trostinci a Treblinke.

Od konca októbra 1942 boli transporty z Terezína posielané výlučne do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Prvý z nich, označený kódom By, odišiel 26. októbra 1942 s 1 866 väzňami. Koncom januára 1943 vypukla v Terezíne epidémia brušného týfusu. Pravdepodobne zo strachu z jej šírenia velenie SS zastavilo transporty na nasledujúcich osem mesiacov. V tomto období bola dokončená železničná vlečka z hlavnej trate v Bohušoviciach nad Ohří priamo do Hlavnej pevnosti v Terezíne, do priestoru dnešnej Dlouhej ulice. Toto riešenie malo urýchliť deportačný proces a zabrániť kontaktu medzi deportovanými skupinami Židov a civilným obyvateľstvom v okolí terezínskej pevnosti. V septembri 1943 boli transporty do Auschwitz opäť vypravované s bezprecedentnou intenzitou. Posledný transport do Auschwitz, označený kódom Ev, odišiel z Terezína 28. októbra 1944. Celkovo bolo z terezínskeho geta deportovaných na východ do koncentračných a vyhladzovacích táborov 87 000 väzňov. Druhú svetovú vojnu z nich prežili iba štyri tisíce.