Vzdor v srdci Operácie Reinhard
Povstanie v Treblinke vypuklo 2. augusta 1943, keď sa židovskí väzni vzbúrili proti nacistickým strážam v jednom z vyhladzovacích táborov holokaustu. Vzbura trvala približne tridsať minút a jej cieľom bolo zničiť tábor a umožniť väzňom útek. Išlo o jedno z mála ozbrojených povstaní priamo v nacistickej mašinérii smrti.
Útek a odpor uprostred istej smrti
Treblinka II fungovala ako súčasť Operácie Reinhard, ktorej cieľom bolo vyhladiť Židov z okupovaného Poľska. Do polovice roka 1943 väzni, ktorí boli nútení triediť veci obetí a spaľovať telá, tajne zorganizovali vzburu. Pomocou ukradnutého kľúča od nemeckého arzenálu získali zbrane a pripravili plán úteku. Popoludní 2. augusta, keď bolo mnoho príslušníkov SS mimo tábora, väzni zaútočili a podpálili baraky aj skladové priestory. Tábor zachvátil chaos, ozývala sa streľba a plamene pohltili jeho priestory. Z približne 840 väzňov sa asi 300 podarilo uniknúť cez ploty, väčšina z nich však bola neskôr znovu zajatá alebo zavraždená.
Povstanie ochromilo fungovanie Treblinky. Krátko nato Nemci tábor zlikvidovali v snahe zahladiť dôkazy o genocíde. Len málo preživších mohlo neskôr vyrozprávať, čo sa stalo, no ich vzdor zostáva symbolom odvahy a dôstojnosti tvárou v tvár vyhladeniu.
„Tí odvážni vyliezli na drôtenú konštrukciu a zasiahli ich guľky. Ich telá zostali visieť na drôtoch a krv striekala na zem. Ďalší väzni liezli cez ešte sa chvejúce telá; aj ich zasiahli guľky a padali. Plazil som sa po otvorenom priestranstve a dostal sa až k zábranám… Mŕtvi vytvorili čosi ako most cez ostnatý drôt, po ktorom jeden za druhým utekali ďalší. Za zábranami sa začínal les — záchrana, sloboda.“
Samuel Willenberg