Obete masakra
V stredozápadnom Maďarsku, v okolí Székesfehérváru a Várpaloty, žili dve veľké rómske komunity: maďarskí, respektíve „hudobnícki“ Rómovia, a olašskí Rómovia. Väčšina obetí masakra pri jazere Grábler pochádzala z rómskej osady v Székesfehérvári. V októbri 1944 boli internovaní a následne prinútení vykonávať nútenú prácu.
Keď sa približoval sovietsky front, 23. januára 1945 príslušníci nemeckej 1. tankovej divízie a maďarskej milície šípových krížov zhromaždili internovaných Rómov. Dňa 14. februára 1945 bolo popravených viac ako sto Rómov — prevažne detí, tehotných žien a starších ľudí. Obete boli nútené vykopať si vlastné hroby alebo boli zastrelené cez otvory vysekané do ľadu. Telá zostali roztrúsené na mieste alebo ponorené v ľadovej vode. Podľa svedectiev preživších a súdnych záznamov sa počet obetí odhaduje na 118.
Hoci išlo o jeden z najväčších masakrov Rómov počas holokaustu v Maďarsku, pamätník na počesť obetí bol postavený až o 70 rokov neskôr.
„Mužov tam ráno odviedli, aby vykopali jamu. Nedovolili im z nej vyjsť, zastrelili ich odzadu. Keď sme tam prišli, muži už boli všetci mŕtvi. A potom strieľali na nás, ženy a deti.“
Svedectvo jednej z preživších
Harmat József: Roma holokauszt a Gábler-tónál. Várpalota-Veszprém: MNL Veszprém megyei Levéltára. p. 268.
Ďalšie čítanie / Zdroje
Mi történt a Gábler-tónál? Konferencia az Ombudsmani Hivatalban.
Pharrajimos – Romák sorsa a nácizmus idején
Bársony János – Daróczi Ágnes (szerk.). Budapest: L’Harmattan Kiadó
A mai napig tömegsírt rejthet a horgásztó, ahol 118 cigányt végeztek ki a nyilasok
Tóth-Szenesi Péter. 444.hu