Obete masakru
V stredozápadnom Maďarsku okolo Székesfehérváru a Várpaloty žili dve veľké rómske komunity: maďarskí alebo „muzikantskí“ Rómovia a olašskí (valašskí) Rómovia. Väčšina obetí masakru pri jazere Grábler boli obyvatelia rómskej osady v Székesfehérváre, ktorí boli v októbri 1944 internovaní a potom nútení vykonávať nútené prác.
Keď sa približovala sovietsky front, 23. januára 1945 zhromaždili členovia nemeckej 1. tankovej divízie a maďarské milície Šípových krížov internovaných Rómov. Dňa 14. februára 1945 bolo popravených viac ako sto Rómov – väčšinou deti, tehotné ženy a starí ľudia. Obete boli nútené vykopať si vlastné hroby alebo boli zastrelené cez otvory vysekané v ľade. Telá zostali rozhádzané alebo ponorené v ľadovej vode. Svedectvá preživších a súdne záznamy odhadujú počet mŕtvych na 118.
Hoci išlo o jednu z najväčších masových vrážd Rómov počas maďarského holokaustu, pamätník obetiam bol vztýčený až o 70 rokov neskôr.
„Mužov tam ráno odviedli kopať jamu. Nenechali ich z tej jamy vyjsť, zastrelili ich zozadu. Keď sme tam prišli, všetci muži boli mŕtvi. A potom strieľali nás, ženy a deti.“
Svedectvo jednej z preživších
Harmat József: Roma holokauszt a Gábler-tónál. Várpalota-Veszprém: MNL Veszprém megyei Levéltára. p. 268.
Ďalšie čítanie / Zdroje
Mi történt a Gábler-tónál? Konferencia az Ombudsmani Hivatalban.
Pharrajimos – Romák sorsa a nácizmus idején
Bársony János – Daróczi Ágnes (szerk.). Budapest: L’Harmattan Kiadó
A mai napig tömegsírt rejthet a horgásztó, ahol 118 cigányt végeztek ki a nyilasok
Tóth-Szenesi Péter. 444.hu