Segregácia Židov z Čiech a Moravy
V novembri 1941 sa SS rozhodla zriadiť geto a tranzitný tábor pre protektorátnych Židov v Hlavnej pevnosti v Terezíne, nemecky Theresienstadt. Terezín bol pevnostným mestom vybudovaným na konci 18. storočia Rakúsko-Uhorskom, ktoré sa počas druhej svetovej vojny nachádzalo pri hranici s Nemeckou ríšou a blízko železničnej trate spájajúcej Prahu s Drážďanmi a Berlínom. Prvá skupina židovských väzňov prišla do Terezína 24. novembra 1941 z Prahy z dnešnej Masarykovej stanice (vtedy Hibernerbahnhof) cez stanicu v Bohušoviciach nad Ohří, približne 3 kilometre od terezínskej pevnosti. Táto skupina, takzvané Aufbaukommando, stavebné komando 342 mužov, mala za úlohu pripraviť podmienky pre príchod až 60 000 Židov do Hlavnej pevnosti v Terezíne.
Českí obyvatelia pevnostného mesta museli byť násilne vysťahovaní. Geto a tranzitný tábor boli prísne uzavreté pred okolím a strážili ich českí protektorátni žandári umiestnení vo Wieserovom dome. Tábor riadilo veliteľstvo SS; organizačné záležitosti zabezpečovala židovská samospráva. Nacisti využívali Terezín na štyri navzájom sa prekrývajúce účely: ako tranzitný tábor pre deportácie, geto pre “privilegovaných”, geto ako nástroj propagandy a miesto určené na výmenu vybraných Židov.
Do konca roku 1942 bola väčšina židovskej populácie, viac ako 61 000 mužov, žien a detí, deportovaná z Protektorátu do Terezína. Transporty do Terezína odchádzali až do roku 1945. Transporty prichádzali aj z Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska a na konci druhej svetovej vojny zo Slovenska a Maďarska. Za menej ako štyri roky prešlo terezínskym getom viac ako 150 000 židovských mužov, žien a detí z celej strednej Európy. Približne 34 000 židovských mužov, žien a detí v Terezíne zomrelo, väčšinou starších ľudí.
„Čoraz viac ľudí bolo natlačených do malého, stále sa zmenšujúceho priestoru, takže každý človek neustále narážal do ostatných a obtieral sa o nich; ako bolo zamýšľané, rozkvitli všetky druhy sebectva a chamtivosti a všetka slušnosť vädla.”
Leo Baeck, rabín, väzeň terezínskeho geta a preživší holokaustu
Štátna bezpečnosť (ŠtB), Informácia pre prvého námestníka ministra vnútra Československej socialistickej republiky, 1987
Ďalšie čítanie / Zdroje
Videodocument „Terezín – druhá světová válka“
Anna HÁJKOVÁ, Poslední ghetto: Všední život v Terezíně, Praha 2021
The Last Ghetto, Oxford 2020
Hans Günther ADLER, Terezín 1941-1945: tvář nuceného společenství I-III, Praha 2006-2007
Theresienstadt 1941-1945: The Face of a Coerced Community
Hannelore BRENNER-WONSCHICK, Děvčata z pokoje 28, Praha 2011
The Girls of Room 28: Friendship, Hope, and Survival in Theresienstadt, Schocken 2009
Final Solution: The Fate of the Jews 1933–1949
David CESARANI, London 2016