Segregácia Židov z Čiech a Moravy
V novembri 1941 sa SS rozhodla zriadiť geto a tranzitný tábor pre Židov z Protektorátu v Hlavnej pevnosti v Terezíne, po nemecky Theresienstadt. Terezín bol pevnostným mestom vybudovaným koncom 18. storočia Rakúsko-Uhorskom. Počas druhej svetovej vojny sa nachádzal neďaleko hranice s Nemeckou ríšou a v blízkosti železničnej trate spájajúcej Prahu s Drážďanmi a Berlínom. Prvá skupina židovských väzňov prišla do Terezína 24. novembra 1941 z Prahy, z dnešnej Masarykovej stanice, vtedy Hibernerbahnhof, cez stanicu Bohušovice nad Ohří, približne tri kilometre od terezínskej pevnosti. Táto skupina, takzvané Aufbaukommando, teda stavebné komando pozostávajúce z 342 mužov, mala za úlohu pripraviť podmienky na príchod až 60 000 Židov do Hlavnej pevnosti v Terezíne.
Českí obyvatelia pevnostného mesta museli byť násilne vysťahovaní. Geto a tranzitný tábor boli prísne uzavreté voči okoliu a strážili ich českí protektorátni žandári, ktorí sídlili vo Wieserovom dome. Tábor riadilo veliteľstvo SS, organizačné záležitosti zabezpečovala židovská samospráva. Nacisti využívali Terezín na štyri navzájom sa prelínajúce účely: ako tranzitný tábor, privilegované geto, propagandistické geto a tábor určený na výmenu Židov.
Do konca roka 1942 bola väčšina židovského obyvateľstva Protektorátu, viac ako 61 000 mužov, žien a detí, deportovaná do Terezína. Transporty do Terezína pokračovali až do roku 1945. Prichádzali aj transporty z Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska a na konci druhej svetovej vojny aj zo Slovenska a Maďarska. Za menej než štyri roky prešlo terezínskym getom viac ako 150 000 židovských mužov, žien a detí z celej strednej Európy. Približne 34 000 židovských mužov, žien a detí v Terezíne zomrelo, väčšina z nich boli starší ľudia.
„Čoraz viac ľudí bolo natlačených do malého, stále sa zmenšujúceho priestoru, takže každý neustále do niekoho narážal a obtieral sa o ostatných; presne ako bolo zamýšľané, rozkvitali všetky podoby sebectva a chamtivosti a všetka slušnosť sa vytrácala.”
Leo Baeck, rabín, väzeň terezínskeho geta a preživší holokaustu
Štátna bezpečnosť (ŠtB), Informácia pre prvého námestníka ministra vnútra Československej socialistickej republiky, 1987
Ďalšie čítanie / Zdroje
Videodocument „Terezín – druhá světová válka“
Anna HÁJKOVÁ, Poslední ghetto: Všední život v Terezíně, Praha 2021
The Last Ghetto, Oxford 2020
Hans Günther ADLER, Terezín 1941-1945: tvář nuceného společenství I-III, Praha 2006-2007
Theresienstadt 1941-1945: The Face of a Coerced Community
Hannelore BRENNER-WONSCHICK, Děvčata z pokoje 28, Praha 2011
The Girls of Room 28: Friendship, Hope, and Survival in Theresienstadt, Schocken 2009
Final Solution: The Fate of the Jews 1933–1949
David CESARANI, London 2016