Zhromažďovanie, vyhnanie a deportácia Židov bez maďarského občianstva a masaker v Kamenci- Podolskom

Masaker v Kamenc-Podolskom bol prvou fázou maďarského holokaustu, keď 27.–28. augusta 1941 jednotky SS zavraždili približne 23 600 Židov, väčšinou deportovaných z Maďarska, neďaleko Kameianec-Podilsky v západnej časti vtedajšieho Sovietskeho zväzu okupovaného Nemeckom (územie dnešnej Ukrajiny). Pozadie tragédie súviselo s maďarskou zahraničnou politikou zameranou na revíziu Trianonskej zmluvy, ktorá do roku 1941 do značnej miery dosiahla svoje ciele. Do roku 1941 sa Maďarsku podarilo získať späť časť území stratených po prvej svetovej vojne - Horné Uhorsko, severnú Transylvániu, Podkarpatskú Rus a časť Vojvodiny. V dôsledku toho sa státisíce Židov dostali pod maďarskú správu, vrátane tých, ktorí pôvodne neboli obyvateľmi týchto pripojených území, ale uchýlili sa tam ako utečenci ešte pred ich opätovným pripojením k Maďarsku. Maďarské úrady znepokojoval relativne veľký počet Židov v krajine bez maďarského občianstva, čo od 15. júla 1941 viedlo k zhromažďovaniu, vyhnaniu a deportácii Židov, ktorí nedokázali preukázať maďarskú národnosť. Za necelý mesiac bolo deportovaných takmer 20 000 Židov. Dňa 12. augusta maďarské úrady na žiadosť nemeckých vojenských úradov okupujúcich Ukrajinu deportácie zastavili pre riziko epidémií a logistickým problémom. Keďže Maďarsko odmietlo prijať naspäť tých, ktorí už boli deportovaní, nemecké úrady sa rozhodli ich zlikvidovať.